All Posts By

Patrícia Greifová

Sekáče s myšlienkou pomáhať

Posted on 30. novembra 2022

Keď sa spojí dobré s užitočným, vznikajú veľké veci.

História obchodov z druhej ruky známych aj ako second-hand, kde si človek vie kúpiť už predtým nosené oblečenie, sa datuje do roku 1947. Prvý bol založený v Anglicku na Broad Street v Oxforde. Išlo o charitatívny predaj spojený s druhou svetovou vojnou, keď si ľudia nemohli dovoliť nové kúsky. Tie používané boli oveľa dostupnejšie. Do Československa tento trend prišiel neskôr, a to až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Najprv fungovali len v kamenných predajniach, v súčasnosti sú rozšírené aj do online sféry. Popularita týchto predajní stúpa a ľudia čoraz viac nakupujú toto identické, často ako nové šatstvo. Pár rokov dozadu u nás vznikli občianske združenia, ktoré vytvorili veľké projekty. Chcú podporovať udržateľnosť a spomaliť trend „fast-fashion“ oblečenia. Dnes sa môžu pýšiť zaujímavým obsahom s myšlienkou pomáhať. Tu sú tri z nich, ktoré sa oplatí spoznať.

Väčšina tovaru je ako nová a značková.

Nosené
Tento second-hand vznikol z iniciatívy Jakuba Ptačina, ktorý občianske združenie založil v roku 2015. Žijeme v konzumnej spoločnosti, kde sa každý deň vyhadzujú tony oblečenia. Preto rozmýšľal nad miestom, kde by staré veci získali novú šancu. V Nosené nenájdeš nahádzané kopy odevov. Voňavé hygienické kúsky sú obľúbené u nakupujúcich. Kúpený tovar zanecháva pokoj v duši, keďže peniaze z predaja putujú na mesačnej báze neziskovým organizáciám a občianskym združeniam. Ak sa to v obchode neujme, odpad nekončí v koši, ale putuje na recykláciu. Snažia sa pomáhať aj ľudom v núdzi a spolupracujú s ďalšími združeniami. Okrem oblečenia tu nájdete prírodnú kozmetiku, knihy, čistiace prostriedky do domácnosti, kabelky či tenisky a kadečo iné. „Žiť udržateľnejšie je našim každodenným rozhodnutím, ktorým ovplyvňujeme svet okolo nás.“

S chladnejším počasím prichádza do obchodov teplé oblečenie.

RecyVeci
Fast fashion vyprodukuje ročne niekoľko biliónov šatstva. Obrovské množstvo z toho skončí ako odpad. Tri sestry z východného Slovenska povedali stop nákupom z týchto reťazcov. RecyVeci je občianske združenie, kde sa nič nevyhadzuje, ale triedi a recykluje. Výťažkom z predaja pomáhajú každý mesiac vopred vybratej rodine. Ide o 500 eur. Peniaze putujú do domácností v ťažkej finančnej situácií, sirotám, osamelým matkám a podobne. Nejde len o jednorazový finančný dar. Obdarované rodiny tvoria obrovskú súčasť celej myšlienky. Ak potrebujú ďalšiu pomoc, urobia všetko, čo je v ich silách. Prispieť môže každý. Nielen tým, že podporí projekt kúpou oblečenia, ale je tu možnosť darovať prebytočné v našich skriniach. Palec hore pre všetky takéto nápady.

Medina Vintage
Autentické, možno netradičné, o to zaujímavejšie koberce ponúka tento profil na sociálnej sieti. Založila ho pred šiestimi rokmi vizážistka televízie joj Linda Gunišová. Veľa cestuje a zo svojich dobrodružstiev si vždy prinesie unikátny kúsok. Tento nápad vznikol v Maroku – krajine farieb, jedinečných vzorov, slnka, no v opustených štvrtiach aj chudoby. Kúpou tovaru podporila miestnych obyvateľov, na druhej strane si jedinečným kúskom priniesla Maroko do obývačky na Slovensko. Vytvorila profil na sociálnej sieti, kde ponúkala koberce, ktoré kúpila. Dostala pozitívnu spätnú väzba a viacerí prejavili záujem o tovar z africkej krajiny. Jej cesty neskôr smerovali do Peru. V nakupovaní pokračovala ďalej. Na uliciach od miestnych predavačov hľadala nové farby, vzory kobercov, ktoré by mohla priniesť na Slovensko. Jedinečné kusy oživia obývačku, aj iné izby v dome. Pri pohľade na ne sa budete cítiť ako na dovolenke.

V second-handoch sa dá kúpiť naozaj všetko.

Textilný priemysel zaťažuje planétu viac ako si myslíme. Výroba textilu je náročná na vodu, pôdu a chemickú výrobu. Prečo sa oplatí nakupovať v second-handoch? Je to lacnejšie ako kúpa nových vecí. Jednotlivé kúsky sú originálne a nie je šanca, aby si niekto kúpil tú istú vec. A čo je najdôležitejšie – životné prostredie netrpí. Má to samé výhody! Poďme zmeniť pohodlnosť a začnime nakupovať – „z druhej ruky“.

Autorka: Patrícia Greifová
Foto: autorka

Hoaxy, dezinformácie

Posted on 27. novembra 2022

Diskusia s Vladimírom Šnidlom o hrozbách na internete

Moderné technológie v súčasnosti hýbu svetom. Dennodenne trávime množstvo času na internete a sociálnych sieťach. Čítame tam články, príspevky rôzneho typu. Nachádzame okrem pravdivých informácií aj také, ktoré šíria polopravdy, konšpirácie, nepodložené fakty. Kritickým myslením by sme mali vedieť rozoznať, kedy informácia bola zneužitá a nepravdivo opísaná, teda kedy ide o hoax, či dezinformáciu. Nie je však jednoduché to rozlíšiť. 

Mladí ľudia už v skorom veku chytia do ruky telefón a viac ho nepustia. Z prieskumu spoločnosti Orange vyplynulo, že mobilný telefón používa až 60 percent maloletých vo veku od 6 do 9 rokov. Deti 21. storočia začínajú s jeho používaním oveľa skôr ako ročníky pred nimi. Preto je  dôležité rozoberať na školách témy súvisiace s touto problematikou. Podporiť rozvíjajúce kritické myslenie a prízvukovať nástrahy číhajúce na internete.

 Je mnoho osôb, ktoré vedia o týchto témach viac. Poznajú, ako fungujú algoritmy a poukazujú na to, aká dôležitá je mediálna výchova. Jedným z nich je novinár Denníka N -Vladimír Šnidl. Netradične, inšpiratívne a náučne vzdeláva, čo je mediálna výchova, či ako nenaletieť hoaxom na internete. „ Mnoho ľudí si berie informácie zo sociálnych sietí, no na tie sociálne siete prišli nepripravení.“ 

Počas štúdia na strednej škole som mala možnosť zúčastniť sa diskusie so spomínaným novinárom. Hovorili sme o hrozbách na internete, klamstvách spojených s dezinformáciami. Aj ja som sa naučila pár rád, ako im nenaletieť. Niekoľko z nich by som rada zdôraznila: 

1. „Vždy v strehu. Znamená to počítať s klamstvami vždy, keď ideme na sociálne siete.“ Každý deň si predstavte, že je prvého apríla. Toľko ľudí šíri hoaxy na internete a zavádza nepravými informáciami, že človek verí všetkému, čo vidí – to je však chyba! 

2. „Ani tisíce zdieľaní neznamenajú, že dotyčný má nevyhnutne pravdu.“ Treba si zistiť zdroj stránky a dôveryhodnosť informácií. 

3. „Čokoľvek, čo ide proti mainstreamu (štandardné média), ľudia považujú za niečo alternatívne.“ Je predsa ľahšie uveriť polopravdám ako realite. 

4. „Najľahšie sa straší cez detí alebo cudzincov.“ Veď priznajme sa, kedy naposledy ste klikli na stránku, kde titulok bil do očí:  „Iba päťročné dievčatko uväznil nevlastný otec v pivnici!“ Po otvorení stránky ste prišli na to, že ju nechtiac zamkol na tri sekundy niekde v dome, no titulok zlákal tisíce čitateľov kliknúť na odkaz tejto stránky. 

5. „Treba si dávať pozor na lacné triky.“  Titulky článkov typu: Šok! o tomto média mlčia, Pozor! o tomto Facebook klame,… Takého techniky manipulátorov – najprv vystraš, potom ochráň, fungujú v dnešnom svete dokonale.

            Tieto a iné cenné rady nám novinár v rámci rozhovoru ozrejmil. Je veľmi dôležité všímať si zdroje informácií. Ak daný zdroj nepoznáme, ani radšej nešírme jeho obsah. Takisto je potrebné poznať viac než len titulok článku. Ak sa zastavíme nad nejakou informáciou, je potrebné spýtať sa seba samých: „ Poznáš ten web? Poznáš pána z toho videa? Poznáš hlas zo zvukovej nahrávky?“ odpoveď je jasná- Nepoznáš. Netreba sa riadiť heslom „jedna pani povedala“, „ americkí vedci zistili, že…“ Potrebné je dohľadať si také informácie, ktoré ukazujú pravosť a reálnosť.

Pre nás mladých je obohacujúce zúčastňovať sa na takýchto prednáškach. Potrebujeme zapojiť kritické myslenie, uvažovať logicky a nedať sa zmanipulovať nepravdivými správami. Treba mať neustále na pamäti: „Keď vidíš niečo na sociálnych sieťach, neznamená to automaticky, že je to pravda.“ 

Autorka: Patrícia Greifová