Browsing Category

Nezaradené

Následky hlavičkovania vo futbale môžu byť zničujúce, tvrdia viaceré štúdie. Varane: Hlavičkovaním som si zničil telo

Futbalista Manchestru United a francúzsky majster sveta z Ruska 2018 Raphael Varane dôrazne odporúča svojmu 7-ročnému synovi, aby sa počas hrania futbalu vyhýbal hlavičkovaniu. Za pravdu mu dávajú aj vedecké štúdie z viacerých európskych krajín, ktoré priniesli znepokojujúce zistenia. Anglická futbalová asociácia prijala reštriktívne opatrenia najmä v detských kategóriách. SFZ ostal pri odporúčaniach.

Stredný obranca „Red Devils“ sa v rozhovore pre francúzsky športový denník L`Equipe priznal, že nastúpil na MS 2014 s následkami otrasu mozgu do štvrťfinále proti Nemecku, ktorý utrpel v osemfinálovom zápase proti Nigérii. V dňoch po zápase nemal chuť, bol dehydrovaný a stratil časť svojej hmotnosti. Napriek tomu sa rozhodol do štvrťfinále nastúpiť. „Čo sa už nikdy nedozvieme je, čo by sa stalo, keby som dostal ďalší úder do hlavy. Vieme, že opakované otrasy mozgu v krátkom čase môžu mať fatálne následky,“ spomína Varane.

Ďalší podobný incident prežil v roku 2019, keď v la ligovom zápase proti Getafe dostal nečakane od súpera loptu do tváre. Následne jeho vtedajší klub Real Madrid čakal v Lige majstrov náročný súper v podobe Manchestru City. Do zápasu opäť nastúpil a spravil dve vážne chyby, ktorými výrazne prispel k vyradeniu svojho klubu. V danom zápase sa podľa jeho slov „cítil ako divák“.

V rozhovore sa postavil za limitáciu hlavičkovania v tréningoch a vyslovil sa za jeho zákaz pre deti. Tvrdí, že hlavičkovaním si „zničil telo“. Mnohé výskumy a štúdie z Anglicka, Škótska a Švédska jeho slová podporujú.

Tripolkrát vyššie riziko vzniku demencie

Už v roku 2019 uzreli svetlo sveta výsledky štúdie Glasgowskej univerzity, v ktorej sa uvádza, že bývalí profesionálni futbalisti majú 3,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú počas svojho života demenciu. Zároveň vedci z Glasgowa zistili, že bývalí hráči majú päťnásobne vyššiu šancu dostať Alzheimerovu chorobu ako zvyšok populácie a dvojnásobne vyššiu šancu dostať Parkinsonovu chorobu. Štúdie sa zúčastnilo 7 676 bývalých futbalistov narodených v rokoch 1900 až 1976, ktorých výsledky boli porovnávané s viac ako 23-tisíc bežnými Škótmi.

Ďalší výskum vyšiel pred vyše rokom vo vedeckom časopise Lancet Public Health journal. Vedci z Karolinska Institutet vo Švédsku porovnávali zdravotné výsledky 6-tisíc elitných futbalistov a 56-tisíc „nefutbalistov“ v rokoch 1924 až 2019. Zistili, že 9% švédskych prvoligových hráčov bolo diagnostikovaných s neurodegeneratívnym ochorením (nevyliečiteľné ochorenie nervovej sústavy, ktoré vedie k postupnému odumieraniu nervových buniek), zatiaľ čo len 6% bežnej populácie dostalo rovnakú diagnózu.

Švédski vedci rovnako zistili, že hráči mali 1,6-krát väčšie riziko, že dostanú Alzheimerovu chorobu. Ale toto tvrdenie neplatí o brankároch, ktorí hlavičkujú len veľmi sporadicky. Brankári podľa štúdie nemajú žiadne zvýšené riziko vzniku Alzheimerovej choroby alebo demencie v porovnaní s bežnou populáciou.

Prieskum v tejto oblasti uskutočnili aj vedci z Manchesterskej metropolitnej univerzity. Rozhodli sa, že vzorku 60-tich účastníkov rozdelia na dve kategórie po 30 členov. Tá prvá musela hlavičkovať 20 skutočných lôpt po sebe. Druhá skupina mala na svojich očiach nasadené okuliare s VR (Virtuálna realita), a teda hlavičkovali len 20 virtuálnych lôpt bez reálneho dotyku. Prvá skupina po teste hlásila symptómy asociované s otrasom mozgu a King-Devick test (test na zistenie otrasu mozgu), ktorí všetci účastníci vypĺňali pred aj po experimente ukázal, že ich výsledky sa zhoršili. Naopak účastníci s VR okuliarmi boli po experimente ešte rýchlejší vo vypĺňaní testu.

Vedci však pripomínajú, že je určite potrebný ďalší výskum pred robením úplných záverov. Výskumy sa v mnohých číselných parametroch pomerne značne líšili.

Ako reaguje futbalový svet

Anglická futbalová asociácia (FA) sa v spolupráci s IFAB (orgán prijímajúci futbalové pravidlá) rozhodla, že zavedie plošný skúšobný zákaz hlavičkovania v kategóriách do 12 rokov (U12). Ak porušia toto nové nariadenie, je pridelený nepriamy kop súperovi. Pri kategóriách U14, U15 , U16 a U18 FA odporúča maximálne 10 hlavičiek na hráča za tréning, a to najviac raz za týždeň počas tréningu.

IFAB na svojom webe uvádza, že je dôležité chrániť najmä deti, ktoré sú práve v stave vývinu ich tela a mozgu. Zároveň však pripomína, že úplný zákaz môže priniesť aj neželané efekty. Hráči môžu ísť do súboja o loptu vo vzduchu namiesto hlavy nohou, čo môže zapríčiniť aj prípadné nežiadané a neúmyselné kopy do hlavy alebo oblasti hrudníka. IFAB preto zatiaľ len umožnil skúšky daných pravidiel, a to najmä v Anglicku a USA.

Na najvyššej profesionálnej úrovni sa Premier League rozhodla už v roku 2021 zaviesť zmenu v striedaní hráčov pre prípad podozrenia na otras mozgu. Tím teda v takomto prípade dostane jedno striedanie navyše. Toto pravidlo je platné dodnes, tímy a hráči si ho pochvaľujú. Zároveň sú tréneri tímov inštruovaní, aby nevystavovali svojich hráčov v tréningu viac ako „desiatim hlavičkám s vysokou silou“. Nakoľko sa dané odporúčanie dodržiava, je otázne.

A čo Slovensko

Na základe usmernení Európskej futbalovej únie (UEFA) by sa malo s intenzívnejším hlavičkovaním začať najskôr v dorasteneckom veku. Napriek týmto usmerneniam neplatia na Slovensku žiadne obmedzenia.

Technický riaditeľ Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Roman Pivarník sa pre Denník N vyjadril, že: „Najmä v žiackych kategóriách však vedieme trénerov k tomu, aby sa zamerali na hru po zemi. U menších detí sa používajú penové lopty a hlavičkovanie sa nacvičuje len z pohľadu načasovania výskoku, prípade presnosti.“

V čase písania tohto článku nič nenasvedčuje tomu, že by sa mali pravidlá a odporúčania na našich trávnikoch v tomto smere zmeniť.

Autor: Marek Fratrič

Foto: Marek Fratrič

KOMENTÁR: POZNATKY Z REFERENDA O VLÁDE

Šieste prezidentské voľby sú za nami. Aj tie priniesli dôvody na radosť (nemyslím pokoj ani svetový mier). Prvý, tradičný (nie samozrejmý): opäť sme mali možnosť slobodne rozhodovať o prítomnosti a budúcnosti krajiny. Druhý, mierne prekvapivý: okrem prvej priamej voľby prezidenta bola práve v tomto roku najvyššia účasť v druhom kole. Nemožno teda vysloviť výčitku o slabej legitimite, ktorej čelila Zuzana Čaputová. Z druhej dobrej správy prichádzame k ďalším záverom.

Naša šiesta hlava štátu získala viac ako milión štyristotisíc hlasov. Lepšie na tom boli len Rudolf Schuster a Andrej Kiska. Peter Pellegrini sa v kampani ani raz nedištancoval od politiky vlády, ktorej je súčasťou. Nie priamo vo výkonnej funkcii, ale ako predseda parlamentu. Hlasoval za novelu trestného zákona, neprotestoval proti obídeniu prezidentky s vymenovaním riaditeľa SIS, dokonca súhlasil aj s kompetenčným zákonom, ktorý okliešťuje prezidentské menovacie právomoci. V jednej z diskusií pred druhým kolom vyslovil zámer chrániť vládu. Taktiež sa prihlásil k štýlu politiky Štefana Harabina. Toto všetko bolo súčasťou ponuky pre jeho voličov, ktorí mu na jej vykonávanie dali mandát. Nebolo by demokratické očakávať, že sa vykašle na želanie ľudu. A nebolo by rozumné očakávať, že sa vykašle na želania Roberta Fica. Premiér začne kráčať k autokracii rýchlejším tempom ako doteraz a z prezidentského paláca voči tomu nebudú námietky.

Aj keď nás rozdiel prekvapil, ani výsledok Ivana Korčoka nie je prepadák. Z porazených kandidátov viac ľudí hlasovalo jedine za Vladimíra Mečiara v roku 1999. Korčok už naznačil, že s tým bude ďalej pracovať. Najpravdepodobnejší je vstup do straníckej politiky. Inšpiráciou môže byť Iveta Radičová, ktorá sa rok po porážke Ivanom Gašparovičom stala premiérkou. Otázkou je, kam by išiel. Založí vlastnú stranu? Ako keby ich už nebolo dosť. Pred rokom dostal ponuku od strany SaS, ktorú odmietol. V Progresívnom Slovensku by si zničil imidž umierneného konzervatívca. Ostávajú ešte dve alternatívy. KDH alebo pokus spojiť viaceré stredopravé strany a hnutia na jednu kandidátku. Avšak aj tam by ho niekto musel nominovať.

Po 30. septembri sme si mohli myslieť, že voliči súčasnej opozície mali menšiu motiváciu, boli otrávenejší a tí druhí, naopak, mobilizovanejší. Tiež sme mohli predpokladať istú mieru sklamania zo štvrtej Ficovej garnitúry u elektorátu Hlasu. Sobotné „referendum o vláde“ to vyvrátilo a dalo Ficovi potvrdenie, že smie robiť všetko, čo mu dovoľuje ústava. Takéto je rozhodnutie väčšiny tých občanov Slovenska, ktorým ešte na niečom záleží. Nech Korčok spraví so svojím potenciálom čokoľvek, pomer názorov v spoločnosti hovorí jasne. Demokrati sa dopočítajú vždy len k jednému. Slovami klasika: „To mi nevychádza.“

Autor: Boris Burdíček

Komentár: Prezident „pokoja a mieru“

Slovensko si zvolilo novú hlavu štátu na najbližších päť rokov. Stane sa ňou Peter Pellegrini. Výsledok volieb podľa prieskumných agentúr vyzeral byť veľmi tesný, no napokon bol rozdiel v hlasoch väčší ako sa čakalo. Vyhralo strašenie a antikampaň nad slušnosťou a pokojom? Komu pomohla vyššia účasť? A prečo sme si po desiatich rokoch zvolili opäť väčšie zlo do prezidentského paláca?

Antikampaň zabrala

Tohtoročné prezidentské voľby boli výnimočné hneď z niekoľkých hľadísk. No najmä tým, že kampaň sa naplno začala až po prvom kole, do ktorého sa dostali Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Hlavne prvý menovaný sa debatám vyhýbal a nevidel v tom zásadnejší problém. Veď karafiáty dôchodkyniam v kultúrnom dome stačia. Ešte stále súčasný predseda parlamentu sa v posledných dňoch pred moratóriom stále viac vymedzoval voči Ivanovi Korčokovi a hovoril, že on svoju vlasť nezradí a nepošle na Ukrajinu žiadnych slovenských vojakov. Veď aj keby chcel, prezident túto právomoc nemá. Tohto sa chytili ministri za stranu Hlas-SD, tí ľudia, ktorých o chvíľu pohltí opäť Smer-SD, a vyslali jasné stanovisko. Teda, uverejnili príspevky na sociálnych sieťach, kde vyzývali k voľbe Petra Pellegriniho. A prečo? Aby neumierali slovenskí synovia a vnuci vo vojne. Gratulujem pani Dolinková, toto je naozaj to, čo všetci chceme. Kolabujúce zdravotníctvo riešiť netreba, ale zdieľanie takýchto príspevkov, navyše retušovanej fotky ukrajinského vojaka bez zdroja, to áno. 

Volebná noc ako z filmu

Prezidentom sa stane Peter Pellegrini, informovali médiá po jedenástej večer o novej hlave štátu. Predseda parlamentu mal vo svojom volebnom štábe mnoho podporovateľov z radov koaličných poslancov, premiéra, či exprezidenta. Andrej Danko sa na nábreží Dunaja neukázal. Asi sa už mentálne pripravoval na upratovanie Dúbravky. Taktiež chýbali aj najväčšie „celebrity“, ktoré mu vyjadrili priazeň – Dominika Cibulková, Zuzana Plačková alebo Jasmina Alagič. Naproti tomu vo volebnom štábe Ivana Korčoka v Starej tržnici prišli svojho kandidáta podporiť herci, speváci, známe osobnosti a opoziční poslanci. A aký je v tom rozdiel? U Pellegriniho by ste našli len takzvané celebrity a Eduarda Chmelára.

Robert Fico opäť v akcii

Peter Pellegrini sa počas tlačovky vyjadril, že: „Moja kandidatúra nebola postavená na marketingu, odpore, boji proti niekomu, rozhodol som sa kandidovať len preto, lebo som cítil podporu ľudí.“ Vy tomuto veríte? Kto tu vyťahoval vojnu a strašenie? A koho kampaň bola najmenej transparentná? Že by Pellegriniho? Na pódiu, ktoré sa hemžilo skvostami Slovenska aj stále žijúcou fosíliou Ivana Gašparoviča, ďakoval hádam všetkým, ktorým mohol. A hlavne by si najväčšiu úctu zaslúžili voliči Štefana Harabina, ktorí mu s radosťou dali hlas. Len im treba vysvetliť, že z NATO a EÚ nevystúpime. Alebo nebodaj áno? Vrchol programu bolo vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý povedal: „Takto sa to robí, do psej matere.“ Aj toto priniesla volebná noc. Za burácajúceho potlesku a falošného smiechu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hovoril, ako ho teší, že Pellegrini bude slovenským prezidentom. Bodaj by nie, veď nepošle žiadneho vojaka na Ukrajinu, bude predĺženou rukou vlády Smeru a čo je najpodstatnejšie, už sa nebude musieť tlačiť v malom trojizbovom byte.  K výsledkom volieb sa stihli vyjadriť už aj zahraničné médiá, ako BBC a The New York Times, ktoré píšu, že Peter Pellegrini je proruským populistom, ktorý zvíťazil nad prozápadným kandidátom.

Netreba lámať palicu

Hoci výsledky volieb nemusia byť pre každého prijateľné, je fakt, že prezidentom sa stal Peter Pellegrini. K jeho víťazstvu mu mohla pomôcť aj netradične vysoká účasť na úrovni 61,1 percent, čo je najvyššie od prvej priamej voľby v roku 1999. Obaja kandidáti získali prvýkrát v histórii v druhom kole vyše milión hlasov. „Babky demokratky“ ako za Vladimíra Mečiara rozhodli, že jamôčky a antikampaň bude lepšia ako skutočný pokoj a mier.

Slovensko je hádam nepoučiteľná krajina, kde každý hádže špinu na všetkých a nedokáže slušne diskutovať. Národ verí viac dezinformačným médiám, ktoré ponúkajú alternatívny názor a neveria, že Ukrajina je suverénny štát, ktorý má právo na svoje územie. Peter Pellegrini chce byť prezidentom všetkých. Avšak jeho kampaň, rétorika, vyjadrenia a prekrúcania hovoria a svedčia o niečom inom. Je tu reálna hrozba, že bude predĺženou rukou premiéra Roberta Fica. Chceme byť ešte izolovanejší vo svete? Nestačí nám, že už teraz je naše renomé horšie a horšie? To, že všetci odtiaľto odídeme, nevyrieši absolútne nič. Lenže mladí ľudia sa nebudú chcieť vrátiť do krajiny plnej nenávisti a korupcie. V niektorých momentoch si myslím, či by nebolo lepšie, keby sa v určitom veku už nemohlo voliť. Pretože vidieť zábery plných autobusov, ktoré zvážajú dôchodkyne z celej krajiny len preto, aby hovorili, že Ivan Korčok by bol prezidentom vojny je viac než nechutné. Slovensko bolo, je a vždy bude, krajinou slušných ľudí. Len zlí tých dobrých vždy prekričia. Nenechajme túto krajinu napospas zločincom a bráňme ťažko vybojovanú demokraciu našimi rodičmi a prarodičmi.

Autor: Jakub Hrubši

Výstava Randál: Umenie by malo byť prejavom najväčšej slobody

Študentský spolok LIGHT* Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského v spolupráci s priestorom RARE cultural space na pôde Vysokej školy výtvarných umení na Hviezdoslavom námestí predstavil v rámci 3. ročníka kvír festivalu výstavu s názvom Randál (Make it bold! Make it queer!). Vernisáž sa konala 4. apríla o 18-tej hodine, no záujemci si umenie budú môcť pozrieť denne od 13-18-tej hodiny až do 10. apríla. Rovnako to platí aj na víkendy.

Téma “Randál” reflektuje paradox súčasnej situácie, keď umenie podlieha cenzúre a represii, aj keď by malo byť prejavom najväčšej slobody. Každé dielo sa snaží byť vyhlásením proti uniformite a bojuje za jedinečnosť ľudského bytia.

„Chceme, aby táto výstava nebola len miestom na zhliadnutie krásneho umenia, ale aby bola aj miestom na úvahu. Ako môže ovplyvniť spoločnosť? Ako môžeme použiť umenie ako nástroj na zmenu a kritiku? Tieto otázky nás poháňajú k diskusii a k úvahám o jeho sile v našom svete. Takže, nechajme sa inšpirovať a nechajme sa prekvapiť. Dovoľte nám vytvoriť Randál, ktorý nás spojí a pohne nás k lepšej a slobodnejšej budúcnosti,“ vyjadril sa v príhovore jeden z organizátorov, Filip Vrabeľ.

Rovnako sa poďakoval aj členom tímu RARE, ktorý dielam poskytol slobodný priestor na vyjadrenie. Spomenul aj umelcov, vďaka kreativite ktorých sa výstava stala živšou a úžasnejšou.

Po príhovore sa zúčastnení vybrali do skromnej galérie, ktorú tvorili tri miestnosti. Medzi vystavenými kúskami boli rôzne fotografie, kresby, literárne príspevky či iné kreatívne výtvory. Všetky znázorňovali rovnakú silu a jedinečnosť no každý vo svojej vlastnej podstate.

Za dobrovoľné vstupné je výstava prístupná pre širokú verejnosť.

Autorka článku: Veronika Cechová

Foto: Autorka

FESTIVAL POPKULTÚRY AnimeSHOW 2024 V BRATISLAVE

V hlavnom meste to žije rôznymi udalosťami. Dôkazom toho je aj medzinárodný festival popkultúry AnimeSHOW 2024, ktorý sa konal od piatku 22. marca do nedele 24. marca v Dome kultúry v Ružinove. Prioritou v programe boli akcie v rámci pop kultúrnych subžánrov, ako sú komiksy, anime, ale aj fantasy, sci-fi a horor. Jeho súčasťou bola aj rozsiahla ponuka workshopov, stretnutí so spisovateľmi, odborných prednášok, prehliadka najnovších filmov, hudby, kreatívnych súťaží a fantastickej literatúry.

Festival v uplynulých rokoch zaujal pevnú pozíciu medzi podujatiami podobného zamerania, ktoré bývajú v stredoeurópskych krajinách. Vďaka získanej dobrej povesti ho navštevuje nielen mnoho domácich návštevníkov, ale aj veľa zahraničných záujemcov, najmä z Českej republiky.

Program na tri dni festivalu bol naozaj pestrý, časť návštevníkov však mohlo zneistiť vstupné 20 až 30 eur na deň. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa program na sobotu javil ako najvhodnejší pre študenta žurnalistiky. Pri pokladniciach boli už doobeda také rady, že bolo jasné, že podobne uvažovalo veľa mládeže. Medzi nimi bolo aj veľa fanúšikov cosplay, čiže ľudí, ktorí sa zúčastňujú rôznych fantasy hier vo fantastických kostýmoch. Niektoré boli naozaj veľmi originálne. Po chvíli sa však každý dostal do ohradeného areálu podujatia, kde bolo možné zamerať pozornosť rôznymi smermi. Hlúčiky sa rozišli nielen do hlavnej sály, anime salónu, či fantasy salónu, ale podaktorí priamo do bufetov.

Premietanie filmu Ninja korytnačky v hlavnej sále sme prenechali mladším ročníkom a vypočuli sme si radšej prednášku o knihe a filme Duna v Scifi salóne. Toto dielo klasika žánru Franka Herberta o boji za slobodu na púštnej planéte filmári spracovali na vysokej úrovni a v kinách práve premietajú jeho druhý diel. Je zjavné, že vysoké investície sa tvorcom filmu určite vrátia.

Po Fantasy salóne nasledovala prednáška slovenskej autorky Lívie Hlaváčkovej na tému „Prečo nechcete žiť vo fantasy svete“. Pomerne drsné argumenty prednášajúcej zrejme presvedčili poslucháčov, že ocitnúť sa vo fantasy svete by skutočne nechceli.

Prechádzka mimo salónov po prednáškach sa zišla nielen na rozchodenie stuhnutých končatín, ale aj na občerstvenie v stánku a obdivovanie historického tábora, lukostreleckej strelnice a pestrých kostýmov mnohých zúčastnených. Hry ako Magic the Gathering, či Warhammer mali svoj priestor, kde sa zhromažďovali takýmto hrám oddané tlupy priaznivcov.

Prednáška spisovateľa Martina Juríka na tému „Kto boli morské národy“ znela pre dospelejších a zvedavejších lákavejšie. Poslucháči neboli sklamaní, lebo sa dozvedeli napríklad aj to, že tieto neznáme národy pred tromi tisícročiami zničili niektoré civilizácie pri Stredozemnom mori.

Nabitý program festivalu pokračoval až do večera. Prednášky v sálach na rôzne témy sa striedali so súťažami. Keďže program bežal na mnohých miestach paralelne, ľudia si museli vyberať, čomu dajú prednosť.

Festival popkultúry AnimeSHOW 2024 bol zaujímavý nielen rozsahom, ale aj kvalitou programu. Je dobre, že priaznivci komiksu, anime, fantasy, či sci-fi majú možnosť každoročne v Bratislave navštíviť toto podujatie. Popri zábave sa porozprávať a dozvedieť sa všeličo nové. Nielen mladí čitatelia komiksov, či hráči videohier si tu prídu na svoje. Kto má, rovnako ako ja, rád fantasy a scifi, ten tiež nebude sklamaný.

Autorka: Simona Hollósyová

Foto: Facebook

Sociálne siete: Požehnanie či prekliatie žurnalistiky?

V pondelok 18. marca sa v priestoroch rakúskeho veľvyslanectva v Bratislave uskutočnila pre študentov žurnalistiky prednáška na tému Sociálne siete a žurnalistika.

Prednáška sa začala definovaním pojmu sociálne siete, pričom ako názorné ukážky uviedol profesor W. Duchkowitsch významné platformy typu Twitter, YouTube, TikTok či Facebook. Na základe toho, aký majú vplyv a využitie v žurnalistike ich označil ako požehnanie a prekliatie pre prácu novinára.

Sociálne siete ako požehnanie pre žurnalistiku vníma v rovine rýchlosti a aktuálnosti, s akou dokáže novinár pracovať. Vďaka nim je možné doslova za pár sekúnd získať potrebné informácie o aktuálnom svetovom dianí, o udalostiach v spoločnosti či o zmýšľaní ľudí.  Zároveň profesor Duchkowitsch zdôraznil, že aj keď sú tieto služby slúžia ako nová platforma žurnalistiky, stále nemôžu nahradiť tradičnú žurnalistiku a spravodajstvo, iba ho môžu doplniť.

Následne sa téma preniesla na prekliatie sociálnych sietí, a to vo forme dezinformácií a fake news. Prednášajúci upriamil pozornosť na priamu súvislosť medzi vzostupom sociálnych sietí a nárastom dezinformácií, pričom zdôraznil ich využitie extrémnymi pravicovými stranami. Ako príklad uviedol nemeckú stranu Alternative für Deutschland (AfD ) a rakúsku Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ), ktoré ich využívajú vo svojej politickej činnosti ako platformu na šírenie svojich radikálnych myšlienok a manipuláciu občanov. Prostredníctvom fake news a zastrašovania vzbudzujú v spoločnosti dojem, že štát je voči občanom nespravodlivý a iba ich strany dokážu ponúknuť zmenu. 

V súvislosti s fake news a dezinformáciami uviedol existenciu zákona Digital Services Act of EU (DSA), ktorý reguluje online platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online cestovné a ubytovacie platformy. Jeho hlavným cieľom je zabrániť nezákonným a škodlivým činnostiam online a šíreniu dezinformácií, čím garantuje bezpečnosť používateľa v online priestore.

Po skončení prednášky sa otvoril čas na diskusiu a zdieľanie postrehov študentov o prednesenej téme. Po živom dialógu vďační študenti vyjadrili vďaku profesorovi Duchkowitschovi za jeho úsilie, ktoré im umožnilo rozšíriť ich poznatky.

Prednášku viedol Wolfgang Duchkowitsch, bývalý profesor na Viedenskej Univerzite a zároveň odborník v oblasti žurnalistiky a komunikačných vied. 

Autor: Miroslav Magušin

JEDINEČNÁ SHOW JAMESA BLUNTA

Do Bratislavy zavítal známy britský popový spevák James Blunt. V rámci turné nazvaného Who We Used To Be Tour, zaspieval večer 6. marca 2024, v bratislavskej TIPOS aréne, svoje najväčšie hity. A zároveň predstavil nový album. Využila som príležitosť a bola som pritom.

James Blunt síce doteraz nepatril medzi mojich najobľúbenejších interpretov, ale na jeho koncerte, z ktorého som si odniesla množstvo zážitkov, som jeho tvorbu mohla spoznať v celej šírke. Zistila som, že má aj iné pekné skladby, ako len tých pár najznámejších, čo bežne hrajú v rádiu. Aj keď neoslovuje priamo moju vekovú kategóriu a jeho fanúšikovskú základňu tvoria najmä ľudia v strednom veku, napriek tomu bolo na jeho koncerte veľa mladých. Predovšetkým žien, ktoré na túto príležitosť všimne často nahodili aj extravagantný outfit.

Keď som vošla do koncertnej haly, prekvapilo ma, že v hľadisku je pomerne málo ľudí. Neskôr sa štadión zaplnil, aj keď vypredané nebolo. Zo začiatku preto koncert mal určité nedostatky, nielen v slabšej počiatočnej atmosfére, ale aj preto, že ho na štvrťhodinu prerušili, pre zlyhanie techniky. Síce spev bol vynikajúci, ale keďže nefungovali efekty a ani nadrozmerná obrazovka, iba základné pódiové osvetlenie, bolo náročné dovidieť na Jamesa zo zadných radov hľadiska.

A potom prišiel jeho návrat vo veľkom štýle, aj s fungujúcimi svetelnými efektami a obrazovkou. Blunt rozprúdil atmosféru v hale svojimi najväčšími hitmi. Tie nasledovali v poradí You’re Beautiful, Goodbye My Lover (Zbohom moja láska), Bonfire Heart (Ohnivé srdce) a Simona. Z novších, menej známych skladieb, sa mi páčili najmä The Girl That Never Was a Beside you. Tieto piesne boli veľmi emotívne a nielen roztancovali dav, ale mnohé mladé dievčatá dojali k slzám. Na záver vydareného koncertu, keď James Blunt videl nadšené publikum, predviedol jedinečný stage diving, čiže sa hodil priamo do davu pod pódiom. Bol to naozaj jedinečný zážitok vidieť takúto hviezdu populárnej hudby naživo z niekoľkých metrov. Verím, že sa ešte niekedy na Slovensko vráti a budeme mať príležitosť opäť obdivovať jeho umenie.

Autorka: Simona Hollósyová

Foto: Facebook

Komentár: Nová štátna televízia RTVS, teda STaR

Médiá na Slovensku zažívajú krušné chvíle. Nie je to tak dávno, čo vyšlo najavo, že sa v Televízii Markíza začína boj o najsledovanejšie spravodajstvo. Dôvodom sú spory medzi redaktormi a vedením. Nezaostáva však ani vládna garnitúra v podobe nového zákona o Slovenskej televízií a rozhlase z dielne ministerstva (ne)kultúry. Čo si teda Martina Šimkovičová pripravila?

Sloboda médií vo vlastných rukách

Po trinástich rokoch má skončiť Rozhlas a televízia Slovenska v takej podobe, na akú sme boli zvyknutí. No na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa nič dramaticky meniť nebude. Pri vláde Smeru, Hlasu a SNS si však nikdy nemôžete byť istí. Ministerka (ne)kultúry Martina Šimkovičová, ktorá sa hrdo hlási k slovenským tradíciám, hoci býva za rakúskymi hranicami v Kittsee, rozhodla, že zoberie slobodu médií do vlastných rúk. A tu narážame na problém. Bývala hviezda spravodajstva Markízy, ktorá rapovala v živom vysielaní, poslala do medzirezortného pripomienkového konania svoju ideu, ako by mali verejnoprávne médiá po novom fungovať. Je ale namieste myslieť si, že práve ona je vyvolená, ktorá ich vzkriesi?

Vlastný pohľad na verejnoprávnosť

Útoky na novinárov nie len Rozhlasu a televízie Slovenska sú čoraz častejšie. Z nedávnych udalostí je možno najznámejší konflikt Roberta Fica s pražskou spravodajkyňou RTVS Katarínou Vítkovou. Premiér povedal, že „redaktorka útočí v zahraničí na vlastnú vládu a pred celým svetom klame na adresu Maďarska.“ No, ak máme byť úprimní, klame tu asi niekto iný. Tieto útoky nie sú ojedinelé a niet pochýb, že vláde čoraz viac Rozhlas a televízia Slovenska na čele s Ľubošom Machajom lezie na nervy. A tak sa sebavedomá Šimkovičová rozhodla, že ona to tak nenechá. Predsa Slovensko by malo mať nezávislé, dôveryhodné a objektívne verejnoprávne médium. Lenže nie, keď tu bude ona.

Čo ďalej?

Podľa denníka SME čaká po novom takzvanú STaR (Slovenská televízia a rozhlas) zmena generálneho riaditeľa, čo by znamenalo, že po schválení zákona by sa ihneď skončil mandát Ľuboša Machaja. Ten netrval ani dva roky. Ministerke a ani viacerým politikom sa súčasný stav nepáči a žiadajú vyššiu mieru objektívnosti spravodajstva. Asi v zmysle internetovej televízie Slovan, či Martina a Peter? Nového generálneho riaditeľa by po novom volila rada pozostávajúca zo siedmich členov. Vyberal by ich parlament a ministerka kultúry. Ako chce zaručiť spôsobilosť týchto ľudí, bude zaujímavé. Čo je však ešte pozoruhodnejšie, riaditeľa bude možné odvolať bez udania dôvodu. Transparentnosť ako vyšitá. To by ale mohlo naraziť na nesúhlas Bruselu, keďže podľa nového nariadenia by riaditelia mali byť odvolávaní len výnimočne, a to v prípade protiprávneho konania, či vážneho pochybenia. Novinkou by bola aj programová rada, ktorá by posudzovala a kontrolovala program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania. Svoj názor a kritiku na zvýšenie štátneho vplyvu v RTVS vyjadril aj súčasný generálny riaditeľ Ľuboš Machaj už niekoľkokrát. Naposledy pri otvorení kreatívneho centra v Mlynskej doline za účasti ministerky

kultúry. Potlesku, ako od iných ľudí, sa však od nej nedočkal. Prečo asi. Šimkovičová namiesto toho, aby vysvetlila dôvod konca RTVS, radšej spred mikrofónov utiekla.

Sloboda nesloboda

Ministerka (ne)kultúry Martina Šimkovičová sa tak čoskoro môže aj so svojimi kumpánmi tešiť zo štátneho propagandistického média. To sa bude pozdávať aj Andrejovi Dankovi, či Tomášovi Tarabovi. Tomu sa nepáči ružové logo RTVS, ktoré je asi priveľmi progresívne. Onedlho môžeme očakávať každodennú dávku slovenskej hymny, programy pre tradičné a kresťanské rodiny, reláciu o slovanskej angličtine a najmä objektívne spravodajstvo. A možno si Martina Šimkovičová aj s Petrom Kotlárom vytvoria kontinuálne vysielanie v Slovenskej televízii. S touto mašinériou môžu skoncovať európske inštitúcie alebo tlak občanov. Čo si však ľud zvolil, to má. Pozeráme sa tak na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bojuje o svoju nezávislosť stále viac. Už teraz vysoký tlak na redaktorov sa bude neustále zvyšovať, až kým vláda nedosiahne svoj cieľ. Propagandistické štátne médium.

Autor: Jakub Hrubši

Profesionalita a médiá

Konferencia Fenomén 2024 trvala celých desať hodín, ale nebol to stratený čas!

Po tom, čo Ján Hacek, vedúci Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, slávnostne otvoril Fenomén 2024, tentoraz zameraný na profesionalitu a médiá, pokračovala táto interdisciplinárna vedecká kolokviálna konferencia netradične. Blokom, v ktorom prítomní mohli diskutovať so známymi novinármi – Katarínou Vítkovou, spravodajkyňou RTVS v Prahe, Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA a Henrichom Krejčom, bývalým riaditeľom Centra spravodajstva publicistiky TV Markíza. Ako v tejto diskusii odznelo, novinár by nemal byť kritický len voči respondentom, ale mal by byť tiež sebakritický. Konštatovali tiež, že politici využili dezinfoscénu, aby začali likvidovať mainstreamových novinárov, ale tiež to, že online priestor nemá takmer žiadne pravidlá.  Je to o to nebezpečnejšie, že v čase krízy v spoločnosti sa ľudia často utiekajú k alternatívnym informáciám. Ako skonštatovala Eva Mihočková, novinár by mal zvažovať aj to, čo píše na sociálnych sieťach a dodala: „Keď píšem na sociálnu sieť, píšem to presne tak, ako keby som to išla publikovať.“

V ďalšej časti konferencie sa Miroslav Frindt venoval konkrétnemu prípadu vystúpenia bývalého premiéra Eduarda Hegera v televízii pod názvom Rozhodnutie Rady pre mediálne služby v kontexte s praktickým dodržiavaním zákona vo verejnoprávnom komplexe RTVS. Viera Krúpová sa v príspevku venovala profesionalite v spravodajstve verejnoprávneho média. 

Foto: Marcela Belianská

Pojem profesionalita mal v názve aj príspevok Petra Kravčáka, ktorý sa zameral na regionálne médiá a lokálnych novinárov. Problémy zhrnul do niekoľkých myšlienok – „Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!“, málo novinárov a veľa tém, čo vedie k ich povrchnému spracovaniu, a príjmy z inzercie – nezávislé médiá, ako povedal, nedokážu na trhu prežiť.

Lucia Virostková sa venovala kvalite v slovenskej žurnalistike a vo svojom príspevku si položila otázku: Kto definuje štandardy? V tejto súvislosti sa zaoberala aj novinárskymi súťažami na Slovensku. Katarína Vargová upriamila pozornosť na mladých novinárov a na  kreovanie profesionálov v našich médiách. Príspevok odpovedal na otázku, ako mladí novinári chápu pojem profesionalita. Zuzana Belková a Zora Hudíková sa sústredili na podoby profesionality pri realizácii rozhlasovej hry v podmienkach Slovenského rozhlasu. 

Matúš Ján Capko poukázal na spôsob mediálnej prezentácie za odvolanie ministerky kultúry SR, na čo využil diskurznú analýzu. Po ňom vystúpila Katarína Matušková s príspevkom nazvaným Rozbor porovnávacej štúdie prevalencie a zdrojov dezinformácií na hlavných mediálnych platformách v Poľsku, Slovensku a Španielsku, s dôrazom na slovenské prostredie v nadväznosti na európsku legislatívu v oblasti dezinformácií. Ako konštatovala, Slovensko je v porovnaní s inými krajinami, pokiaľ ide o účinok dezinformácií, zraniteľnejšie. Spoluautorky Eva Kramara Jonisová a Kristína Svítok Mayerová sa sústredili na nový fenomén, overovanie pravosti fotografie v súvislosti s nástupom umelej inteligencie. Na konkrétnych príkladoch vysvetľovali, ako možno odhaliť vygenerovaný obrázok, ktorý vytvorila umelá inteligencia.

Foto: Marcela Belianská

Príspevok Marcely Belianskej definoval možnosti a riziká umelej inteligencie v súvislosti s overovaním informácií a kultivovaním online priestoru. Zamerala sa tiež na analýzu konkrétneho využitia umelej inteligencie ako prostriedku moderovania diskusií v online priestore. Peter Kubínyi a Ján Višňovský v príspevku nazvanom Čo škola dala a prax vzala vychádzali z názorov študentov masmediálnej a žurnalistickej školy, ktorí skončili štúdium pred menej než piatimi rokmi. Peter Ivanič v príspevku Koho pohľad? Mediálny diskurz o Izraeli a Palestíne  rozoberal tému, ako pokrývať neznáme témy. Podľa jeho slov, novinár by mal uvažovať nad tým, prečo vníma tému tak, ako ju vníma. Ján Hacek v príspevku Prax a univerzitné vzdelávanie novinárov – analýza žurnalistických študijných programov v Strednej Európe vychádzal z porovnania dvanástich univerzít, ktoré pôsobia v priestore V4, zameral sa pritom na ich študijné programy. 

Konferencia Fenomén 2024 však prekonala svoj vlastný doterajší rekord, trvala desať hodín. Určite to nebol stratený čas: účastníci boli takmer zo všetkých žurnalistických a masmediálnych škôl na Slovensku a usudzujúc podľa obšírnych diskusií ku každému príspevku, mali si navzájom čo povedať.

Autor: Peter Kubínyi
Foto: Marcela Belianská

Vlaky tam bežne nejazdia, dostanú ale nové priecestie za 700-tisíc


Pri obci Roštár vybuduje česká firma zabezpečovacie zariadenie. Na mieste, kde nepremáva takmer žiaden vlak.

Železnice Slovenskej republiky sú správcom železničnej infraštruktúry v krajine a na ich fungovanie prispieva štát nemalými sumami. Niektoré investície ale vyvolávajú mnoho otáznikov. Jedným z príkladov je objednávka priecestia za 700-tisíc eur na miestach, kde vlaky takmer nepremávajú.

Hovoríme o gemerskej trati ŽSR 166 z Plešivca do Slavošoviec. Začiatkom marca 2023 podpísali železnice zmluvu na vybudovanie nového zabezpečovacieho zariadenia na priecestí pri obci Roštár v katastrálnom území obce Štítnik v rožňavskom okrese. Cena je bez tristotisíc milión eur. Ide o plne automatické priecestné zabezpečovacie zariadenie tretej kategórie so svetlami AŽD 97 LED.

Železnice majú vážnejšie problémy

Na takmer 24-kilometrovej trati pritom už nepremávajú osobné vlaky a nákladné len veľmi zriedka. Jedinou výnimkou v osobnej doprave sú letné turistické vlaky, ktoré jazdia obojsmerne raz do týždňa. Práve na tomto mieste má stáť nové priecestie v hodnote 700-tisíc eur. Prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska Ján Biznár povedal v apríli v relácii RTVS „Z prvej ruky“, že železnice majú iné, vážnejšie problémy, ktoré treba riešiť.

Na mieste nie sú žiadne známky prác na rekonštrukcii priecestia. Autor: Jakub Marton
Na mieste nie sú žiadne známky prác na rekonštrukcii priecestia. Autor: Jakub Marton

V priebehu rokov 2021 až 2023 sa na tomto priecestí neudiala žiadna nehoda. Na celom Slovensku ich pritom bolo podľa nášho výskumu v tomto období 112. V drvivej väčšine išlo o zrážku vlaku s motorovým vozidlom. Počas týchto troch rokov zaznamenalo šestnásť priecestí dve nehody, na žiadnom z nich ich nebolo viac. V niektorých úsekoch tratí sa diali početnejšie, avšak na rôznych priecestiach. Azda najviac, až dvanásť, ich bolo na Kysuciach v úsekoch medzi Makovom a Čadcou. Web Železníc Slovenskej republiky staršie údaje ako z roku 2021 neposkytuje.

Verejné obstarávanie prisúdilo realizáciu stavby priecestia pri obci Roštár českej firme AŽD Praha s.r.o., ktorá patrí medzi bežných výrobcov priecestných zabezpečovacích zariadení pre Železnice Slovenskej republiky. Okrem nej sa o tieto služby na Slovensku starajú aj domáce firmy Betamont s.r.o. so sídlom vo Zvolene, žilinská firma Scheidt&Bachmann Slovensko s.r.o. a takisto chorvátska ALTPRO d.o.o.

V rozhovore, ktorý nám Ján Biznár poskytol, spomenul aj niektoré neopodstatnené investičné akcie zo strany ŽSR. Jednou aktuálnou bola rekonštrukcia stanice v Kráľovej Lehote. „Stálo to 583 tisíc eur. Preto, že sa tam minul polystyrén a aby to bolo akože high-tech, spravil sa tam kamerový systém. Pritom tam výpravca vidí na nástupište z okna svojej kancelárie. A zase vo Vrútkach, kde ľudia prestupujú, nie je nič.“

V Česku stoja rovnaké priecestia oveľa menej

Vysoká hodnota zmluvy nie je na Slovensku unikátom. Verejné obstarávania ukazujú, že sumy za zabezpečovacie zariadenia na priecestiach sa pohybujú v podobných sumách. Priemerná cena slovenského priecestia je za posledných päť rokov 502 tisíc eur.

Podľa slov Biznára ale tieto hodnoty nie sú v okolitom svete typické. Prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska tvrdí, že už v Česku vidno značný rozdiel. Tam sa cena za rovnaký typ priecestia pohybuje zvyčajne vo výške dvesto tisíc eur. Objednávka na trati Plešivec-Slavošovce je teda o pol milióna vyššia ako český priemer, pričom ju realizuje český dodávateľ. „Aby sme sa aj my nedopustili nejakej nekorektnosti, tých dvesto tisíc eur v Česku je len za samotné zariadenie,“ dopĺňa Biznár. „V cene nie je zahrnuté projektovanie. Ale projektovanie tak či tak nie je 50-percentnou časťou projektu. Je to v zásade typová vec. Existujú na to šablóny, ktoré sa prispôsobujú daným miestnym podmienkam na trati (na výstavbu zabezpečovacieho zariadenia, poz. red.). Nie je to o tom, že projektujete celú železničnú stanicu“.

„..už v Česku vidno značný rozdiel. Tam sa cena za rovnaký typ priecestia pohybuje zvyčajne vo výške dvesto tisíc eur.“

Ján Biznár

Na naše otázky prečo vzniká takýto rozdiel medzi sumami v Česku a na Slovensku a prečo ŽSR nedokáže vysúťažiť nižšie ceny sme nedostali odpoveď. Bývalý generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Miloslav Havrila v spomínanej relácii Slovenského rozhlasu tvrdil, že firma len dodržiava zákon o verejnom obstarávaní.

Zásadným rozdielom oproti cenotvorbe v Českej republike a na Slovensku je fakt, že zatiaľ čo u nás sa ceny za realizáciu určujú trhovo, u našich susedov existuje cenník vybraných komponentov. „V Česku majú tzv. cenovú databázu pre investičnú prípravu dopravných stavieb. Oni majú cenníky na rôzne veci, na stĺp osvetlenia, na stožiar trakčného vedenia alebo na podvaly. Toto sa potom dáva do projektu alebo aj do výberových konaní. Potom očakávajú výslednú cenu výberového konania na základe ich štandardizovaných cien. Niečo podobné na Slovensku nie je a výslednú sumu určuje trh,“ vysvetľoval rozdiely Ján Biznár.

Bude úmysel spojený s papierenským závodom?

Na základe našich doterajších zistení sme sa rozhodli kontaktovať starostky dotknutých obcí, ktoré sa nachádzajú na trati ŽSR 166 z Plešivca do Slavošoviec. Stanovisko nám poskytla starostka obce Plešivec, Iveta Šušánová, ktorá hovorí, že ŽSR s obcou ohľadom konkrétnych rekonštrukcií nekomunikujú. „O tom ako v prerábkach konajú ŽSR nemám žiadne informácie, nás ako obec o rekonštrukciách koľajníc či železničných priecestí nikto neinformuje.“

Pohľad na trať smerom do Plešivca. Hrdza na koľajniciach naznačuje, že po trati žiadne pravidelné vlaky nejazdia. Autor: Jakub Marton

Podobne sa vyjadrila aj starostka obce Slavošovce Angela Kolesárová. „Samotná obec vykonávala projekt v rámci budovania infraštruktúry, konkrétne chodníka, ktorý križoval železničné priecestie. Na kolaudáciu boli prizvaní aj ľudia zo ŽSR, nikto z nich nám ale o žiadnej rekonštrukcii v tomto úseku nič nespomínal.“

Aj napriek tomu, že trať je len málo využívaná a vlaky po nej jazdia len sporadicky, starostka Slavošoviec načrtla zaujímavú líniu, z ktorej v budúcnosti môže profitovať samotná obec: „Trať od Plešivca po Slavošovce je kontrolovaná a udržiavaná, možno aj kvôli tomu, že sa do budúcnosti môže prinavrátiť využívanie vlakovej dopravy. V Slavošovciach sa totiž nachádza papierenský závod, ktorý patrí pod SHP Ružomberok a v minulosti bol masívne využívaný práve tento druh prepravy. Aj keď v dnešných dňoch sa o väčšinu prepravy starajú kamióny, je to jedna z možností rekonštrukcie železničného priecestia,“ uvažuje Kolesárová.

Na priecestí sa ešte nič nezmenilo, na Slovensku je to bežné

Na mieste pri obci Roštár, kde by malo byť zabezpečovacie zariadenie vybudované, sme sa boli v novembri 2023 pozrieť aj my. Po stavbe nebolo ani stopy. Aj keď je jasné, že firma to musí pred realizáciou naprojektovať, aj po ôsmich mesiacoch sa na železničnom priecestí nezmenilo nič. Správa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej Republiky z roku 2021 hovorí, že Železnice Slovenskej republiky výrazne zaostávajú v plánoch obnovovať priecestia.

Z hľadiska bezpečnosti sú práve toto najrizikovejšie miesta na železničnej trati. Koncom roka 2020 mali Železnice Slovenskej Republiky pod kontrolou 2074 priecestí, z ktorých približne polovica je nezabezpečených, označených len dopravnými značkami. To platí aj pre priechod pri obci Roštár. Stupeň zabezpečenia priecestia patrí pod kompetencie ŽSR. Hlavným zámerom zabezpečovacích zariadení na priecestiach je bezpečnosť a zníženie nehodovosti.

Pohľad na predmetné železničné priecestie smerom na obec Roštár. Podľa informačnej tabule sú realizované práce iba na cestnej komunikácii, ktorá je v správe Košického kraja. Autor: Jakub Marton

„V rokoch 2017 až 2020 bolo na železničných priecestiach 175 nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najviac nehôd sa pritom stalo na priecestiach vybavených len svetelným zariadením; predstavovali približne 60 percent všetkých nehôd,“ hovorí správa NKÚ.

Snahy zlepšovať priecestia zlyhávala

Vláda Slovenskej republiky uznesením v roku 2013 prijala Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí s cieľom zvýšiť bezpečnosť 87 priecestí avšak bez dátumového ohraničia na vybudovanie týchto zariadení. V roku 2017 na to nadviazal program Biznis projekt s cieľom zvýšiť bezpečnosť 75 priecestí medzi rokmi 2018 a 2023.

Tieto plány ale nevyšli. Z 87 priecestí Komplexného programu bolo obnovených len dvadsať. Biznis projekt sa mal v roku 2020 zamerať na obnovu 37 z 75 priecestí, ukončených bolo ale len päť z nich. Ďalšie zistenia ukazujú, že medzi ŽSR a týmito projektmi nefungovala prepojenosť informácii a niektoré z priecestí rekonštruovala a modernizovala ŽSR sama. V rokoch 2017 až 2020 na to išlo 51,6 miliónov eur. Komplexný program čerpal do konca roku 2020 desať miliónov a Biznis projekt do konca meraného obdobia tri milióny eur.

Správa informovala aj o tom, že strategické dokumenty neobsahovali finančné krytie, časový harmonogram a stanovenie merateľných ukazovateľov. NKÚ SR zároveň konštatoval, že Železnice Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy „nenaplnili stratégie a neurobili všetko pre naplnenie cieľov pri zvyšovaní bezpečnosti železničných priecestí“ a konanie železníc označili ako pasívne. Tento termín vyplynul aj z toho, že železnice nevyužili možnosť čerpať financie z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Najvyšší kontrolný úrad odporučil Výboru Národnej rady, aby ŽSR predkladali minimálne raz ročne vyhodnotenie plnenia stratégii týkajúcich sa zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach.