Futbalista Manchestru United a francúzsky majster sveta z Ruska 2018 Raphael Varane dôrazne odporúča svojmu 7-ročnému synovi, aby sa počas hrania futbalu vyhýbal hlavičkovaniu. Za pravdu mu dávajú aj vedecké štúdie z viacerých európskych krajín, ktoré priniesli znepokojujúce zistenia. Anglická futbalová asociácia prijala reštriktívne opatrenia najmä v detských kategóriách. SFZ ostal pri odporúčaniach.
Stredný obranca „Red Devils“ sa v rozhovore pre francúzsky športový denník L`Equipe priznal, že nastúpil na MS 2014 s následkami otrasu mozgu do štvrťfinále proti Nemecku, ktorý utrpel v osemfinálovom zápase proti Nigérii. V dňoch po zápase nemal chuť, bol dehydrovaný a stratil časť svojej hmotnosti. Napriek tomu sa rozhodol do štvrťfinále nastúpiť. „Čo sa už nikdy nedozvieme je, čo by sa stalo, keby som dostal ďalší úder do hlavy. Vieme, že opakované otrasy mozgu v krátkom čase môžu mať fatálne následky,“ spomína Varane.
Ďalší podobný incident prežil v roku 2019, keď v la ligovom zápase proti Getafe dostal nečakane od súpera loptu do tváre. Následne jeho vtedajší klub Real Madrid čakal v Lige majstrov náročný súper v podobe Manchestru City. Do zápasu opäť nastúpil a spravil dve vážne chyby, ktorými výrazne prispel k vyradeniu svojho klubu. V danom zápase sa podľa jeho slov „cítil ako divák“.
V rozhovore sa postavil za limitáciu hlavičkovania v tréningoch a vyslovil sa za jeho zákaz pre deti. Tvrdí, že hlavičkovaním si „zničil telo“. Mnohé výskumy a štúdie z Anglicka, Škótska a Švédska jeho slová podporujú.
Tripolkrát vyššie riziko vzniku demencie
Už v roku 2019 uzreli svetlo sveta výsledky štúdie Glasgowskej univerzity, v ktorej sa uvádza, že bývalí profesionálni futbalisti majú 3,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú počas svojho života demenciu. Zároveň vedci z Glasgowa zistili, že bývalí hráči majú päťnásobne vyššiu šancu dostať Alzheimerovu chorobu ako zvyšok populácie a dvojnásobne vyššiu šancu dostať Parkinsonovu chorobu. Štúdie sa zúčastnilo 7 676 bývalých futbalistov narodených v rokoch 1900 až 1976, ktorých výsledky boli porovnávané s viac ako 23-tisíc bežnými Škótmi.
Ďalší výskum vyšiel pred vyše rokom vo vedeckom časopise Lancet Public Health journal. Vedci z Karolinska Institutet vo Švédsku porovnávali zdravotné výsledky 6-tisíc elitných futbalistov a 56-tisíc „nefutbalistov“ v rokoch 1924 až 2019. Zistili, že 9% švédskych prvoligových hráčov bolo diagnostikovaných s neurodegeneratívnym ochorením (nevyliečiteľné ochorenie nervovej sústavy, ktoré vedie k postupnému odumieraniu nervových buniek), zatiaľ čo len 6% bežnej populácie dostalo rovnakú diagnózu.
Švédski vedci rovnako zistili, že hráči mali 1,6-krát väčšie riziko, že dostanú Alzheimerovu chorobu. Ale toto tvrdenie neplatí o brankároch, ktorí hlavičkujú len veľmi sporadicky. Brankári podľa štúdie nemajú žiadne zvýšené riziko vzniku Alzheimerovej choroby alebo demencie v porovnaní s bežnou populáciou.
Prieskum v tejto oblasti uskutočnili aj vedci z Manchesterskej metropolitnej univerzity. Rozhodli sa, že vzorku 60-tich účastníkov rozdelia na dve kategórie po 30 členov. Tá prvá musela hlavičkovať 20 skutočných lôpt po sebe. Druhá skupina mala na svojich očiach nasadené okuliare s VR (Virtuálna realita), a teda hlavičkovali len 20 virtuálnych lôpt bez reálneho dotyku. Prvá skupina po teste hlásila symptómy asociované s otrasom mozgu a King-Devick test (test na zistenie otrasu mozgu), ktorí všetci účastníci vypĺňali pred aj po experimente ukázal, že ich výsledky sa zhoršili. Naopak účastníci s VR okuliarmi boli po experimente ešte rýchlejší vo vypĺňaní testu.
Vedci však pripomínajú, že je určite potrebný ďalší výskum pred robením úplných záverov. Výskumy sa v mnohých číselných parametroch pomerne značne líšili.
Ako reaguje futbalový svet
Anglická futbalová asociácia (FA) sa v spolupráci s IFAB (orgán prijímajúci futbalové pravidlá) rozhodla, že zavedie plošný skúšobný zákaz hlavičkovania v kategóriách do 12 rokov (U12). Ak porušia toto nové nariadenie, je pridelený nepriamy kop súperovi. Pri kategóriách U14, U15 , U16 a U18 FA odporúča maximálne 10 hlavičiek na hráča za tréning, a to najviac raz za týždeň počas tréningu.
IFAB na svojom webe uvádza, že je dôležité chrániť najmä deti, ktoré sú práve v stave vývinu ich tela a mozgu. Zároveň však pripomína, že úplný zákaz môže priniesť aj neželané efekty. Hráči môžu ísť do súboja o loptu vo vzduchu namiesto hlavy nohou, čo môže zapríčiniť aj prípadné nežiadané a neúmyselné kopy do hlavy alebo oblasti hrudníka. IFAB preto zatiaľ len umožnil skúšky daných pravidiel, a to najmä v Anglicku a USA.
Na najvyššej profesionálnej úrovni sa Premier League rozhodla už v roku 2021 zaviesť zmenu v striedaní hráčov pre prípad podozrenia na otras mozgu. Tím teda v takomto prípade dostane jedno striedanie navyše. Toto pravidlo je platné dodnes, tímy a hráči si ho pochvaľujú. Zároveň sú tréneri tímov inštruovaní, aby nevystavovali svojich hráčov v tréningu viac ako „desiatim hlavičkám s vysokou silou“. Nakoľko sa dané odporúčanie dodržiava, je otázne.
A čo Slovensko
Na základe usmernení Európskej futbalovej únie (UEFA) by sa malo s intenzívnejším hlavičkovaním začať najskôr v dorasteneckom veku. Napriek týmto usmerneniam neplatia na Slovensku žiadne obmedzenia.
Technický riaditeľ Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Roman Pivarník sa pre Denník N vyjadril, že: „Najmä v žiackych kategóriách však vedieme trénerov k tomu, aby sa zamerali na hru po zemi. U menších detí sa používajú penové lopty a hlavičkovanie sa nacvičuje len z pohľadu načasovania výskoku, prípade presnosti.“
V čase písania tohto článku nič nenasvedčuje tomu, že by sa mali pravidlá a odporúčania na našich trávnikoch v tomto smere zmeniť.
Autor: Marek Fratrič
Foto: Marek Fratrič
