Skúška trpezlivosti či odolnosti materiálu? Vysokoškolské ubytovanie funguje v núdzovom režime

Pri vstupe do areálu ma vítajú na múroch nápisy „Pozor, padá omietka!“. Štúdium žurnalistiky začínam v internátnej izbe, kde balkónové dvere otváram pomocou zámku a kľúča. Nemusí ma to vôbec mrzieť, pretože na balkón aj tak vstúpiť nesmiem. Hrozilo by jeho zrútenie.

Podobne ako pre tisícky ďalších študentov, aj mne poskytuje internát prechodný domov počas pobytu v Bratislave. Ako budúci prvák som vyberal z voľných ubytovacích kapacít medzi poslednými. Vďaka čomu ma osud doviedol na „Átriaky“, ktoré sú súčasťou Vysokoškolského mesta Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline. Keď som si pred začiatkom štúdia myslel, že skúšky ma čakajú len na vysokej škole, mýlil som sa. Zázemie, v ktorom máme tráviť čas vzdelávaním sa či socializáciou, častokrát nie je príjemné ani pohodlné. Predstavuje skôr test psychickej odolnosti.

Útulná izba len na chvíľu

Átriové domky slúžia vysokoškolákom už takmer 50 rokov bez zásadnejších rekonštrukcií, preto sa nedá čudovať, že sú v mimoriadne zlom technickom stave. Vonkajší vzhľad budov mi veľa prezradil o tom, čo ma čakalo vo vnútri. Na potulkách chodbami sa mi podarilo natrafiť na množstvo kuriozít. Napríklad výťah sa v aspoň niektorých štvorposchodových budovách zrejme kedysi nachádzal, no zadebnené vstupy do šachty dnes iba zvečňujú minulosť. Na pohyb medzi poschodiami využívam teda klasickú metódu – schodisko. Len upozorňujem, že kráčať treba opatrne. Niektoré schody sa začínajú krušiť, čo je ďalší neklamný znak ich vysokého veku.

Pri vstupe do mojej izby možno na okamih prepadnúť pocitu, že je útulná. Stačí sa len lepšie prizrieť a uvidíte nábytok, ktorého doba používania dávno presiahla odporúčané lehoty. Posteľ zrejme poskytla pohodlie mnohým študentom predo mnou. Neostáva mi tak nič iné, len prijať fakt, že ja budem spať vo vyležanej. Stoličky sú síce nepohodlné, len tak ľahko sa však nerozbijú. Na manipuláciu s ňou síce potrebujem trochu svalovej hmoty, no jej ťažká železná konštrukcia to jednoducho neumožňuje.

Prestarnuté netesniace kovové okná sa schovávajú za záclony. Ak by ste čakali, že si dvere na balkón otváram pomocou kľučky, tentoraz sa mýlite vy! Balkónové dvere u nás držíme na uzde len pomocou zámku a kľúča. A ďalej už ani krok! Vstup na balkóny, terasy a strechy je vo všetkých objektoch prísne zakázaný. Všetko za účelom dodržania bezpečnosti, keďže hrozí ich zrútenie.

Obmedzenia pohybu v areáli

Ani pri toľkej kritike som nezabudol, že internát nie je luxusný 5-hviezdičkový hotel, no tu u nás z času na čas absentuje aj základné vybavenie. Ako príklad môžem spomenúť stratené sprchové hlavice či držiak na toaletný papier.

Mladí ľudia sa radi stretávajú a trávia spolu svoj voľný a niekedy aj študijný čas. Skvelým miestom na to sú študovne. K dispozícii sú však len v niektorých blokoch. Využívam ich na prípravu spoločných zadaní alebo obyčajne debaty so spolužiakmi. Opäť sa však dostávam k slovu problém. V dobe, keď sa Átriové domky spúšťali do prevádzky, bola ich hlavnou výhodou prepojenosť celého areálu vďaka vonkajším chodbičkám. Keďže bývam v bloku na opačnom konci areálu, nepoužiteľné balkónové skratky mi presuny komplikujú. Podobné starosti riešia najmä študenti ubytovaní vo východnej časti. Ak sa chcú dostať do stravovacieho zariadenia na západnej strane, rovnako musia obísť takmer celý komplex.

Porovanie stavu 1977 vs. 2026

Núdzové riešenie

Technický stav budov ale nie je žiadnym tajomstvom ani pre kompetentných. Otvorene o tom informovalo ubytovacie oddelenie emailom z novembra 2025.

„Vieme, že technický stav našich internátov nie je ideálny. Keď sa súčasnému vedeniu po desiatkach rokoch konečne podarilo rekonštrukcie internátov rozbehnúť, mnohé objekty už boli v nevyhovujúcom stave.“

Odpoveďou, prečo sú Átriové domky stále v prevádzke, je aj rekonštrukcia susedného Internátu Ľudovíta Štúra. Takzvaný Štúrak ponúka za normálnych okolností kapacitu približne 2 400 lôžok.

„Stáli sme pred rozhodnutím, či Átriáky ponechať alebo uzavrieť. Rozhodli sme sa ich v núdzovom režime ponechať otvorené. Prioritou bolo zachovať súčasnú kapacitu,“ ozrejmili dôvod rozhodnutia internáty vo svojom vyhlásení.

Budúcnosť nevyzerá v žiadnom prípade ružovo. Možno som súčasťou poslednej generácie, ktorá zažije bývanie v Átriakoch.

„Niektoré bloky sú, žiaľ, v takom stave, že ich budeme musieť postupne vyraďovať. Nie sú to ľahké rozhodnutia,“ priznáva oddelenie reálnu situáciu.

Je však potrebné podotknúť, že stavu ubytovacích zariadení sú prispôsobené aj cenníky. Pre študenta, ktorému nevadia skromnejšie podmienky, sú tieto internátne izby výhodnejšou voľbou ako predražený nájom za privát v cente mesta. Svetlom na konci tunela je pre mňa ukončenie rekonštrukcie Štúraku plánované na záver roka 2026. Aspoň zatiaľ ma však situácia vyháňa na víkend užiť si komfort domáceho prostredia.