Naplánovaná schôdza v Teamse, pohodlné domáce oblečenie, vypnutý mikrofón aj webkamera. Nikto predsa nechce, aby spolužiaci s učiteľom počuli, ako ich mama volá jesť či vešať bielizeň. Nech sa páči, online hodina sa môže začať. Už len dúfať, že nevypadne wi-fi.
Pre Webjournal.sk sme zisťovali postoje vyučujúcich a študentov z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Sme v situácii, keď nemáme na výber
,,Musíme sa prispôsobiť online možnostiam. V prípade menších skupín môže byť táto výučba dokonca prínosom – najmä ak ide o prakticky zamerané kurzy,“ vysvetľuje vedúci katedry doktor Ján Hacek. Väčšina vyučujúcich si na online výučbu bez problémov zvykla, no považujú ju za nutné zlo. Sú tu aj takí, ktorým dala príležitosť zdokonaliť svoje technologické zručnosti. ,,Vzhľadom na môj vek a zdravotné dôvody mi tento spôsob vyučovania maximálne vyhovuje. Je úžasné, že na záver svojej pedagogickej kariéry zvládam online výučbu,“ teší sa docentka Mária Follrichová.
,, Žurnalistika je viac zručnostná než vedomostná disciplína, mnohé veci sa dištančne učiť nedajú.“
Za najväčšiu výhodu považujú časovú flexibilitu a fakt, že sa vôbec dá vyučovať. ,,Predstavte si, že by pandémia udrela pred 15, 20 či 30 rokmi? Študenti by zostali doma, ale ďalej čo? Samoštúdium? Alebo opakovanie ročníka?,“ uvažuje doktor Adam Solga. Naopak, za najťažšie považujú udržať pozornosť študenta, ktorý sedí aj niekoľko hodín za monitorom. Náročné je to najmä pri prakticky zameraných predmetoch ako sú mediálne ateliéry či moderovanie. ,,Žurnalistika je viac zručnostná než vedomostná disciplína, mnohé veci sa dištančne učiť nedajú. Všetko, čo sa dá odprednášať, je online super. Všetko, čo treba trénovať, je online neužitočná strata času,“ hovorí doktorka Anna Sámelová.
Jediná schodná cesta ako aktuálne pokračovať v štúdiu
Študentom chýba priamy kontakt, spolužiaci, ruch v triede aj spoločné posedenia v blízkej kaviarni oproti našej budove, ktorými vypĺňali ,,okná“ v rozvrhu. Na tento typ výučby si zvykli pomerne rýchlo, no zhodujú sa, že klasické prednášky to plnohodnotne nenahradí. Piatakom robí vrásky na čele aj príprava diplomovej práce. ,,Budú mi chýbať osobné stretnutia so školiteľom, na ktorých som pri bakalárskej práci dostala vždy najlepšiu väzbu. Tá sa dištančne nahradiť nedá,“ vysvetľuje piatačka Tamara. ,,Navyše, pre mňa, ako študentku končiaceho ročníka, je predstava, že sa do školy už nikdy nevrátim prinajmenšom smutná.“
Prváčka Barbora, na rozdiel od vyšších študentov z vyšších ročníkov, tento semester v škole bola. Hoci iba dva týždne. ,,Neustála dezinfekcia, odstupy, ktoré sa ťažko dodržiavali, zahmlievanie dioptrických okuliarov či problémy s porozumením výkladu kvôli rúškam. Nehovoriac o tom, že som nevidela úsmevy a mimiku spolužiakov. Bolo to dosť depresívne,“ spomína. Dodáva, že škola určite urobila maximum, ale bohužiaľ, pre súčasnú situáciu aj prváci museli prejsť na online štúdium.
Autorka: Lucia Matejová
Foto: Andrea Škvareninová
